predecease
verb /ˌpriːdɪˈsiːs/
/ˌpriːdɪˈsiːs/
(law)Verb Forms
| present simple I / you / we / they predecease | /ˌpriːdɪˈsiːs/ /ˌpriːdɪˈsiːs/ |
| he / she / it predeceases | /ˌpriːdɪˈsiːsɪz/ /ˌpriːdɪˈsiːsɪz/ |
| past simple predeceased | /ˌpriːdɪˈsiːst/ /ˌpriːdɪˈsiːst/ |
| past participle predeceased | /ˌpriːdɪˈsiːst/ /ˌpriːdɪˈsiːst/ |
| -ing form predeceasing | /ˌpriːdɪˈsiːsɪŋ/ /ˌpriːdɪˈsiːsɪŋ/ |
- predecease somebody to die before somebody
- His wife predeceased him.